Po dlhom čase som si opäť zaminištrovala. Ale viete v akých podmienkach?! Teplota v kostole najviac -9 stupňov. Na moju otázku, či sa tu nedá zakúriť, mi kostolníčka odpovedala: „Ta pootváraj obloky!“ Úplne ma dostalo, keď sa ma pán farár opýtal: „Je ti zima, dievčatko?“, ale mne sa zdalo trochu nemiestné a netaktné odpovedať: „Čo ti šije, starý?“ I napriek tej hroznej „kose“ som sa ako prvú rozhodla ísť navštíviť moju dôvernú priateľku, Helenku, ku ktorej medzitým zavítal bocian. Jej malý, osemdesiatkilový býček, Félix, mi na privítanie stihol „ožužlať“ prst, mysliac si, že z neho dostane nejaké mlieko. Nevydalo... A tak sa mi odvďačil riadnym kopancom, na čo Hela netrpezlivo zamučala, hoci to viac pripomínalo zvuk motorovej píly. Bol to varovný signál, že nastal čas. Čas na dojenie. Zistila som však, že to bude menší problém. Helenkino vemeno, po tom čo sa stala matkou, stratilo svoje ladné krivky, no zato nadobudlo gigantické rozmery. Dotýkalo sa takmer zeme, preto som sa musela pod moju priateľku úplne zohnúť. Nakoniec toto, dovtedy úspešné dojenie, Hela zaklincovala tým, že mi skoro plné vedro vyrazila spomedzi nôh. „Hela, ty KRAVA jedna!“, vychrlila som na ňu, čo od pravdy ďaleko nebolo a rýchlo som sa snažila zamaskovať všetkú tú milkyway, čo bola naokolo. Matúš ani jeho otec si, našťastie, nič nevšimli. Vyplatili ma mliekom a slaninou, dokonca ma pozvali dnu – do domu. Tam na mňa čakalo prekvapenie. Zistila som, že môj prvý článok o Blaváčke na dedine obletel aj susednú dedinu, čím ma „spopularizoval“ natoľko, že sa s budúcou bačovou ženou niektorí chceli spoznať osobne. No na bačovu ženu som asi nemala dostačujúce prednosti a zadnosti, a tak ma začali ponúkať klobásami, hurkami, baraninou, koláčmi a pravidelne som všetko musela zalievať Coca – Colou, čo zapríčinilo, že po tom, čo som od nich doslova vyletela, u nás nasledovala bezsenná noc s posedom na latrine. Na druhý deň ma čakali so strihaním ratíc. Až po tom, čo som sa ocitla v stajni medzi stádom oviec, som sa dozvedela, že ratice nie sú samičky potkana, ako som si pôvodne myslela, ale ovčie kopýtka, ktoré bolo potrebné trošku skrátiť. Celé to vyzeralo asi takto: najprv Matúš knockoutom zložil každú ovcu na lopatky, následne ju prisadol a mojou úlohou ju bolo chytiť za zadné. Tak sa manikúra a pedikúra pomocou obrovských kliešťov mohla začať. V tej chvíli vypukla v stajni medzi ovcami hystéria, z časti podobajúca sa na metalové pogo. Dokonca potiekla aj krv. No nie moja... Avšak, ani to ma neodradilo ísť si za svojím snom. Tým sú prázdniny na SALAŠI. Verím, že tento môj sen sa raz stane skutočnosťou. =)
